Na čom pracujem 1

28. července 2014 v 14:28 | Simona Kutišová |  Všehochuť
Po návrate domov som znovu volala Andrei. Mobil mala konečne zapnutý a dokonca mi to po piatom zvonení zdvihla. "No?"
"Čau, žiješ? Prečo si mala vypnutý mobil celý víkend? Dúfam, že si neoplakávala tú dvojku z bioly."
"Nie."
"No tak?"
"Nie, neoplakávala som tú dvojku. Neplakala som vôbec, je to vyčerpávajúce a nič to nerieši. Vypla som si mobil, lebo som nechcela s nikým nič riešiť. A ako vidíš, žijem," ukončila svoj monológ mierne podráždeným tónom.



"Hneváš sa na mňa?"
"Bože, nie, nemôžem mať zlú náladu? Nebuď taká vzťahovačná. Jednoducho som nahnevaná a nevypytuj sa stále, že prečo. Ja ťa tiež nevyšetrujem, čo si robila."
Prekvapene som nadvihla obočie. Čo sa to s ňou deje? Takáto nikdy nebola. "Chcela som sa len opýtať, či pôjdeš zajtra so mnou von. Mám nejaké novinky. Ale očividne nemáš záujem. V tom prípade prepáč, že som ťa obťažovala!" Naštvane som zrušila hovor a hodila mobil na posteľ. Už mi liezla na nervy. Určite to nebolo len kvôli škole. Po pár dňoch by to dokázala hodiť za hlavu. Je možné, že otec ju za to zbil, alebo jej dal zaracha, to by sa od neho dalo očakávať. No rovnako to mohlo byť čokoľvek iné. Pred pár dňami sa mi sťažovala, že sa pohádala so svojím najlepším kamarátom Rudom. Nepovedala presne, o čo išlo, ale riadne vtedy penila. Tok myšlienok mi prerušilo zazvonenie. Na mobile sa zjavilo jej meno. Ó, asi sa v nej ohlásilo svedomie.
"Áno?"
"Prepáč," vydýchla Andrea. "Nechcela som byť k tebe hnusná. Len... necítim sa dobre."
"Dobre vieš, že keď máš nejaký problém, mne to môžeš povedať. Tebe to pomôže, lebo sa ti uľaví a ešte aj môžeme prísť na nejaké riešenie."
"Toto nemá riešenie," zatriasol sa jej hlas. Mlčala som. Nevedela som, čo jej na to povedať. Vyriešila to však za mňa.
"Ak chceš, môžeme ísť zajtra von. Poobede. Doma ma to aj tak nebaví."
"Fajn, tak o tretej?"
"Áno."
"Neboj sa, pritlačím ťa k múru, všetko mi povieš," zasmiala som sa trochu nervózne.
"Hm. Tak ahoj."
Bola som rozhodnutá z nej všetko vytiahnuť. Bezvýsledne. Na ďalší deň sa tvárila akoby nič. Hrala to tak presvedčivo! Takmer som mala pocit, že som si to len vymyslela. A informácia o Sharkovi ju očividne vzpružila.
"Škoda, že ma naši nepustia k vám. Skúsim sa opýtať. Chcela by som ho vidieť," rozžiarili sa jej očká.
"Ešte tam nebývajú. A videla som ho len z diaľky. Ale cez víkend uvidím čo a ako."
"Možno má tetovanie aj niekde inde ako na ramene."
Pokrútila som hlavou. Celá Aďa. Niekedy som mala pocit, že jej partia, ktorej zloženie bolo rôzne, na ňu nemá dobrý vplyv. Jeden emák, ďalší punker, jedna dievčina zasa mŕtvolne bledá blondína. Doteraz som nepochopila, čo ich všetkých k sebe viaže. Párkrát som bola s nimi vonku, no nebavilo ma to. A ja som im tiež nebola dvakrát sympatická.
"A čo Rudo?" Nestihla som sa spamätať zo zmeny v jej tvári. Preletelo jej ňou množstvo emócií, od hnevu, cez prekvapenie, odhodlanie, strach, ľútosť až po ľahostajnosť.
"Nerozprávame sa."
"Ešte stále? A kedy si to chcete vyriešiť?"
Moja kamarátka len ľahostajne pokrčila plecami. "Nerozumie mi a myslí si, že je najmúdrejší na svete. Nerešpektuje moje názory a konanie, tak nie je o čom."
"Aha. To ste sa až tak posekali? Čo presne ti urobil?" naliehala som na ňu. Veď Ruda vždy ospevovala, trávila s ním toľko času, až som si začínala myslieť, že z toho bude celkom pekný vzťah.
Aďa sa zatvárila znechutene: "To tvoje prplanie sa v cudzích vzťahoch je niekedy neskutočné. Okej, urobila som niečo, čo sa mu nepáči a s čím nesúhlasí a preto so mnou prerušil kontakt. A ja sa mu nebudem doprosovať."
Nadýchla som sa s otázkou, čo presne si také urobila, keď ma prerušila tichým dodatkom: "Už som sa o to raz pokúsila a neviedlo to k ničomu." Potom mi pozrela do očí a rázne ma požiadala, aby som ju už neotravovala s hlúpymi otázkami.

Čo myslíte, aký problém bude mať Andrea?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 30. července 2014 v 10:26 | Reagovat

Už na začiatku poviedky som nad tým uvažovala. Vieme, že má prísneho otca a myslím, že aj alkoholika. Tak mi sprvu napadlo, že by proste mohla byť nešťastná z toho aké to má doma. No, to asi aj je. Ale teraz mi napadol taký extrém. Čo ak je tehotná, prípadne s tou svojou partiou niečo vykonali a teraz sa bojí, že sa to prevalí. To tehotenstvo by sa prevalilo po pár mesiacoch, ale ak niečo vyparatili, tak neviem. Ale pokiaľ viem, tak dospievajúca osobnosť je dosť komplikovaná.:) Takže môže byť taká divná aj z toho že jej niektoré veci nevychádzajú ako by chcela. Ale toto sa časom napraviť dá.
Takže toť moje teórie.:)

2 Simi :) Simi :) | E-mail | Web | 31. července 2014 v 15:13 | Reagovat

No, Mirka, ďakujem za teórie - znovu si sa v niečom trafila. :) Extrém to bude, ale nepoviem aký.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
________________________________________________________