Rozhovor - P-I.sk

1. listopadu 2014 v 22:40 | Simona Kutišová |  Napísali o mne
V júni tohto roku sme vám priniesli informáciu o istej slečne z našej stránky, ktorej sa podarilo vydať vlastnú knihu. Reč je samozrejme o užívateľke, ktorú na Priori môžeme poznať pod menom Raniya. Práve jej sa podarilo vydať svoju prvú knihu s názvom Adonis v tričku, ktorú začala písať už pred tromi rokmi a dokonca ju priebežne zverejňovala v našej Fan Fiction. My sme sa rozhodli položiť jej pár otázok ohľadom písania a jej pocitov po vydaní knihy.




Ak ste teda zvedaví, čo nám odpovedala, určite čítajte ďalej...

M: Ahoj, Raniya. Vitám ťa pri našom rozhovore! Na začiatok by si našim čitateľom a najmä nádejným spisovateľom, ktorí sa tu taktiež nájdu, mohla prezradiť, kedy si sa začala venovať písaniu ako takému a čo ťa k tomu viedlo. Tvoje písanie si odštartovala s HP Fan Fiction alebo to celé začalo niekde inde?

Raniya: Ahoj, ďakujem za pozvanie. Písať som skúšala už dávno, tuším v treťom ročníku na základnej škole. Pokúšala som sa napísať príbeh o odbornej expedícii na Antarktídu. Celé som to dopĺňala kresbami. V ďalších ročníkoch som sa venovala len školským slohom. Zlom nastal v jednu noc, keď sa mi snívala strašná hlúposť. Vystupovali tam postavy z Harryho Pottera. Keďže som dovtedy hltala všetky poviedky na P-I.sk, rozhodla som sa svoj sen zhmotniť aj písomne. Vtedy ma to chytilo. Zachutilo mi vymýšľať si vlastné príbehy aj postavy a odvtedy som písala stále. Bola som asi druháčka/tretiačka na strednej. Prestávku som mala len teraz tieto tri roky na vysokej. Venovala som sa učeniu, nebolo ani veľa času, ani energie na ďalšiu psychickú činnosť. (:D) Len občas som napísala krátku poviedku na odreagovanie sa, keď sa mi nechcelo učiť. Vlastne som vďačná celému P-I.sk za stvorenie sekcie FF. Nádejní autori si tu môžu odskúšať svoje schopnosti, dostane sa im aj spätnej väzby, i keď je pravda, že v poslednom čase sa tam už asi nezjavuje toľko čitateľov ako kedysi.

M: Svoj príbeh, ktorý si na Priori predstavila pod názvom Keď sa na mňa usmeje sa na stránke objavil pred tromi rokmi. Kedy však práca na tomto diele pôvodne začala? Koľko času vôbec zabralo celý príbeh doviesť do úspešného konca a aká náročná bola táto cesta?

Raniya: Nikdy som sa nevedela rozhodnúť, či to nazvať Keď sa na mňa usmeje alebo Adonis v tričku. Nakoniec to ale vyhral Adonis. Kapitoly som pridávala priebežne, ako som ich písala. Pôvodne som sa len chcela vypísať z radosti z fajnového úsmevu. (:D) Prekvapili ma nadšené ohlasy, nikdy predtým ich toľko nebolo. Vraj z príbehu ide veľa pozitívnej energie, dokonalý Adonis baby zaujal, vraj to určite musí mať pokračovanie. Ďalšie kapitoly sa už písali akoby samy, ale samozrejme, komentáre k nim boli pre mňa hnacím motorom. Bez nich by to nemalo zmysel. Aspoň som užitočne využila hodiny matematiky. Celý príbeh som písala polroka. Potom tri roky oddychoval a začiatkom tohto roka som sa ho rozhodla trochu upraviť a poslať do vydavateľstva. Takže keď to tak rátam, kým sa dostal do knižnej podoby, trvalo mu to asi štyri roky.

M: Oprav ma ak sa mýlim, no svoj rukopis si zverejňovala aj na portáli MamTalent.sk, kde veľa nových autorov dostalo možnosť vydať svoju knihu. Pomohla táto stránka aj tebe, alebo si svoj rukopis napokon poslala do vydavateľstva sama - na vlastnú päsť? Táto otázka skutočne trápi veľa autorov, tak by si nám teda mohla prezradiť, ako vôbec prebiehal samotný proces od prijatia tvojho rukopisu až k vydaniu knihy.

Raniya: Áno, zverejňovala som svoj rukopis aj na portáli Mám Talent, ale nikdy som sa do konečnej súťaže nezapojila. Asi som sa trochu bála verejného hodnotenia. V každom prípade mi táto stránka pomohla. Aj tu sa ku každej kapitole vyjadrovali čitatelia, dávali mi spätnú väzbu. Poradili mi, čo by zmenili, vyzdvihli to, čo sa im páčilo. Aj vďaka nim som vedela, na čom ešte popracovať. Či to poslať do vydavateľstva som uvažovala naozaj dlho, mala som to v zadnom kútiku mysle počas celých tých troch rokov. Baby, ktoré Adonisa v tričku čítali na P-I.sk, mi to navrhovali tiež. Možno by som sa bez nich nikdy neodvážila, takže, baby, ďakujem vám veeeľmi. Príbeh som poslala len do vydavateľstva Motýľ. Len tak, že skúsim a uvidím. Do pár dní sa mi ozvali, že by ho radi vydali knižne. Asi nemusím ani hovoriť, ako som sa z toho tešila.

M: Mnoho fanúšikov si tvoj príbeh našiel už tu na stránke, alebo na spomínanom portáli MamTalent.sk. Tvoji čitatelia ti určite pri písaní pomohli. Máš však okolo seba aj niekoho z rodiny či kamárátov, kto tvoj rukopis čítal a pomáhal ti?

Raniya: Nie, z rodiny ho nečítal nikto. Ani nevedeli, že sa niečomu až tak intenzívne venujem. Robila som to skôr nenápadne. Bolo to niečo len moje. Z tých, čo ma poznali, to vtedy čítali dve spolužiačky. Pomáhali mi len tí "cudzí" svojimi podnetnými pripomienkami.

M: Aká bola vôbec reakcia tvojej rodiny a priateľov na zistenie, že ti vyjde kniha? Verím, že viacerí ľudia z tvojho okolia si knihu už aj stihli prečítať, prijali ju teda výhradne pozitívne alebo sa nebáli niečo sem-tam skritizovať?

Raniya: Reakcie boli rôzne. Tešili sa so mnou, čudovali sa, nechceli mi veriť. Dokonca sa mi stalo, že si jeden človek myslel, že som si stiahla obálku knihy mojej menovkyne a vydávam ju za svoju. (:D) Niektoré kamarátky už knihu čítali, páčila sa im, ale koniec ich šokoval. Predsa len je asi trošičku netradičný na bežné dievčenské romány. Bombardovali ma otázky čo? Prečo? Nebude pokračovanie? To sa ma spytovali už viaceré čitateľky, ktoré mi písali. Priznávam, že Adonis je pre mňa mimoriadne silná postava (asi preto, že je prvý neFF), a tak sa mi spolu s Táňou stále premáva v hlave. Ktovie, či sa nerozhodnem veci, ktoré som z pôvodnej verzie vyhodila, predsa len ešte rozpracovať.

M: A čo tvoje plány do budúcna? Stačí sa len pozrieť na tvoj profil v našej FF a môžme vidieť, že máš v zálohe ešte veľa zaujímavých príbehov. Dočkajú sa vydania aj ony?

Raniya: Keďže mi začína škola, nebudem mať veľa času niečo vymýšľať či prerábať. Moje príbehy vo FF sú aj tak v prevažnej miere FanFiction, takže vydania sa zrejme nedočkajú. Ale myšlienky niektorých príbehov mi stále rezonujú v hlave. Rozmýšľam nad jedným chalanom z poviedky, ktorý mal dosť neľahký osud, že by si možno zaslúžil vlastný príbeh. Ale či z toho niečo bude, to ešte len uvidím.

M: Na záver by si mohla všetkým prezradiť, či na sebe cítiš nejakú zmenu, odkedy ti vyšla vlastná kniha. Je to určite úžasný pocit prechádzať sa po kníhkupectve a vidieť tam vlastnú knihu s tvojím menom na obálke. Premýšľala si už aj nad tým, že by si sa jedného dňa písaním chcela živiť?

Raniya:To veru áno. Vidieť knihu so svojím menom a krásnou obálkou kdekoľvek, je jednoducho úžasné. Ale nemyslím si, že by som sa preto zmenila. Možno som trochu opatrnejšia, čo sa týka osobných vecí, keďže mám teraz trošičku narušené súkromie. Nie veľmi, našťastie, ale je to pre mňa nezvyk nájsť svoju fotografiu a informácie o sebe kdekoľvek na internete. A niektorí mi vravia, že pôsobím spokojnejšie a šťastnejšie. (:D) A či by som sa chcela písaním živiť? Myslím, že to pre mňa aj naďalej zostane ako hobby, niečo, čo ma baví a sadnem si k tomu vtedy, keď budem chcieť. Ja už mám vysnívané iné povolanie, ku ktorému sa pomaličky blížim a dúfam, že raz sa mi ho aj podarí vykonávať.

Raniya, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov v škole, v osobnom živote a samozrejme aj pri ďalšom písaní! Snáď sa čoskoro dočkáme ďalšej knihy...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
________________________________________________________